„Drei Männer. Ein E-Bass. Ein Schlagzeug. Ein Mikrofon.“ Keď už teda drum’n’bass gigolo grind trio zakotvilo u nemeckého vydavateľa, nie je hádam také nepatričné uviesť recenziu „úradným“ jazykom sveta filmových i obrazových stvárnení jadrnejších či sofistikovanejších sexuálnych potešení. V súčasnosti už vlastne „medzinárodní“ SPASM sú v záplave „sexuplného“ goregrindu jedným z mála „guilty pleasures“, keďže sa na tenkom ľade medzi bizarnou zábavnosťou a upachteným nevkusom pohybujú s bravúrou a vyberaným štýlom.

Tu teda body zbiera už grafické prevedenie cédečka, kde v neskrývanom erotickom dráždení nenájdete ani stopu čohosi urážajúceho dobrý mrav, proste cenzúra sa tu nemá do čoho zadrapiť a napriek tomu je to celé sexi až dovtedy, kým na vás spod disku nejukne fotka hlavných aktérov – proste traja chlapi, čo s tým, aspoň že ich zľahka podivuhodná štylizácia pobaví. Inak ale celé toto grafické zhmotnenie myšlienky spĺňa kritériá na vystavenie v galérii modernej fotografie.

Do hudobnej náplne albumu nás uvedie nejaká Monika, sondujúca po telefóne možnosti kariéry „herečky a modelky“. Otrávená a nabrúsená manažérka ju rýchlo uvedie do obrazu (možnosti tam boli, snáď aj keby nemala niektorú z končatín, uplatnenie nájde) a potom už čosi vyše dvadsať minút krepčia SPASM. A ja musím konštatovať, že v rámci žánru porno gore grind patria k výrazným predstaviteľom tej menšiny skupín, ktorá má aj na to, aby zaujala skladateľsky celkom hodnotnou hudbou. Umenie treba hľadať v technicky ambicióznejších žánroch, tu ide o to, dať hraním poza uši bujarým pudom, ale aj tak sú toto proste dobré krátke nadupané chrochtavé pesničky.

Veľa skočných temp, na pomery zvoleného extrémneho chlievu nadpriemer náklepových partov, korenie v podobe „buldozérových“ liniek a hlavne veľmi chytľavé momenty, na ktorých SPASM budujú. Do hlavy to lezie samé na prvý šup a nejaký čas tie rytmy poslucháčovi zostanú zaryté do závitov, navyše je hudba v minimalistickom nástrojovom obsadení natoľko pestrá a zaujímavá, že album sa dá točiť dookola, potom načas odložiť a zase sa k nemu vrátiť. Až sa nechce veriť, že o všetko sa stará jedna Samova podladená zbustrovaná basa, hrá totiž za celú strunovú sekciu a nič ďalšie tam ani nechýba, v grindovom extréme tohto typu gitarové sóla aj tak nechcete.

Bicie Lukášovho nástupcu Rudyho sú tu veľkou devízou, okrem toho, že hrajú omnoho viac než len staré dobré tupa-tupa-umca-umca, potešia aj zvukovo, sú zosnímané čisto, mohutne a správne živo, nulová príchuť umeliny, to mám rád. Pre SPASM nenahraditeľný vokalista Radim, na pódiu povestný milovník plážových outfitov, tu servíruje vokálny výber toho najlepšieho z guturálnych registrov chlipného gore, kloktanie, bublanie, kvičanie, artikulovaný rev i krik, v ktorom začujete dokonca nejaké tie texty, a pre poslucháčov si nachystal aj rôzne iné fóry. S intrami a samplami sa tu vrece fakt neroztrhlo a je celkom fajn, že SPASM stavili na to, byť hlavne o hudbe. Máme dočinenia s kvalitou a to sa počíta.